Komentár k nedeľňajšiemu zápasu Košíc so Žilinou

Na hokejový zápas kola medzi Košicami a Žilinou vycestoval so žilinskými fanúšikmi aj člen nášho tímu, ktorý mapuje pre Ultras Magazine scénu v Žiline a okolí. Jeho podrobný report zo zápasu vám prinášame v nezmenenej podobe, obraz si teda môžete urobiť aj z iného pohľadu, nie iba z toho, ktorý vám predhadzujú komerčné médiá. Samostatný report k tomuto zápasu vrátane fotografií a videí prinesieme neskôr.

Hokej v Košiciach, nedeľa, pekné počasie a dôležitý zápas pred záverečnými bojmi o play off, samozrejme, že tieto všetky faktory spôsobili, že záujem o výjazd do ďalekých Košíc bol nakoniec viac než pekný a na východ krajiny vycestovalo zo Žiliny približne 160 Žilinčanov, v tom necelých 20 osôb zo Žywca.  

To že s nami pôjde polícia a určite nám bude „spríjemňovať“ cestu, to sme očakávali, ale v skutočnosti to bolo opäť horšie než naposledy a dovolím si tvrdiť, že ak čosi odrádza ľudí od výjazdov, tak je to práve správanie sa polície, ktorej príslušníci častokrát konajú na vlastnú päsť, zákony ju nezaujímajú a svoje rozkazy si vedia vždy nejak „múdro“ obhájiť takým a takým nariadením, v skratke, ak si fanúšik, si terorista a terorista nemá žiadne práva. Máte platný cestovný lístok, napriek tomu, musíte stáť v uličke prilepený na dvoch policajtov a ich výstroj, v kupé pre 6 ľudí sa tlačí ľudí 8-9, o alkohole je známe,  že zákon povoľuje len 4,1 alebo 4,2 tuším percentný alkohol, čiže tak desinka pivo, polícia však zasahuje po tom, čo sa otvárajú strongbowy, čo majú 4,5, vyhrážky, že budú predvedení, vyhodení z vlaku atď., slušnejšie v rámci hesla „pomáhať a chrániť“ by som si to vedel fakt aj lepšie predstaviť ten rozkaz, napríklad upozornením aspoň, rovnako tak sa už nemôžete v kupé ani zastrieť závesom a musíte trpieť slnko v očiach celú cestu, lebo páni musia na vás vidieť, či náhodou nevyrábate bombu alebo niečo podobné. Hlavne, že vedľajšie vagóny nie sú ani zďaleka plné, ale vy nemôžete ísť ani do jedálenského si vodu kúpiť, namiesto slušnej odpovede na otázku „prečo nie?“ ti policajt nadrzo vytiahne fľašku, napije sa z nej a povie „mal si si zabezpečiť vodu pred odchodom“.

Ale nechcem hádzať všetkých policajtov do jedného vreca, boli tam podaktorí, ktorým sa táto buzerácia nepáčila a napríklad v jednom kupé jeden z nich slušne oznámil chalanom „chalani, ja nemôžem za to, že on je k*kot, ale keď rozkázal, že musí byť odostreté, tak ja musím plniť jeho rozkazy a odostrieť vám to“.

Toľko k ceste, skutočne úžas, do toho opäť problémy s lístkami, ktoré však vznikli tentokrát omylom, počas jazdy sa však doplatili peniaze a pokračovalo sa bez prestávky ďalej, neviem, kde Dušan T. z Markízy dospel k informácii o 50tich Žilinčanoch, ktorí boli z vlaku vyhodení, ale jasné, Duško, znie to lepšie, treba si prikrášľovať informácie a robiť z ľudí ovce.

Po príchode do KE milé prekvapenie, strážení sme boli policajtmi snáď z celého kraja, očividne všetci v bojovej nálade, ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, jeden policajt mi dovolí urobiť fotku preukázaním sa novinárskym preukazom od UM, druhý ma v zapätí zvalcuje za to, že čo si to dovoľujem ísť policajtom za chrbát, na jednej strane stanice vám policajt dovolí fajčiť, na strane druhej vám chce dať za to pokutu, no komédia.

Nespočetne mnoho príkazov a buzerácii, stál si o pol metra ďalej ako posledný policajt, ani si si to neuvedomil a hneď si bol masírovaný, potom sa nemožno čudovať, že prečo sú fanúšikovia takí agresívni a nervózni, keď zažívajú toto na výjazdoch. Napriek tomu sa Žilinčania správajú slušne celú cestu, na moste sa odpaľuje pyro, čo sa opäť nepáči polícii a už bolo vidno na všetkých, ako len čakajú na povel zaútočiť, niektorí si až poskakovali, tak sa na ten moment tešili.

Potom prišla akcia paradoxne pri policajnej stanici kedy sa stretli obidva tábory a za prítomností desiatok policajtov, čo si vyžiadalo svoju daň, ale určite treba pochváliť domácich za aktivitu, viac sa k stretu nejdem vyjadrovať, nakoľko budú niektorí chalani ešte riešení.

Po cca polhodinovom zdržaní pokračujeme smerom na štadión, kde prichádza ďalšia demencia, tentokrát v podaní usporiadateľskej služby. Tí si vymýšľali zákony asi z brucha, komu ako padlo, predo mnou musel vyhodiť chalan cigarety aj zapaľovač, mňa ten istý usporiadateľ pustil s dvoma balíkmi cigariet aj zapaľovačom, dokonca sa tam riešil aj spor, keď nechcel jeden fanúšik vyhodiť drahý zapaľovač, ktorý dostal ako dar od otca, dokonca sa ani neodkladali niekde na bok, nech si po zápase svoje veci fanúšikovia vyzdvihnú, ale rovno pri vchode boli pristavené dva veľké odpadkové koše, kde tieto veci usporiadatelia hádzali, čiže opäť ukážkové správanie z knihy s názvom „dostaňme ľudí na tribúny.“… Vo vnútri arény to nebolo o nič lepšie, zimák síce pekný, ale ani sa nečudujem, že zíval prázdnotou, na tribúnu som si nemohol vziať ani nealko v plastovom pohári, o nejakej bagete, klobáske či slaných dobrotách ani nehovorím, predsa len chipsom by ste mohli niekoho aj zabiť, takže asi preto takéto opatrenia, security vyčkávajúca na prvý prešľap fanúšikov, aby mohla zasiahnuť, no radosť tam byť jednoducho. Byť obyčajným fanúšikom, čo chce ísť pozrieť svoj tím na zápas vonku, tak na ďalší výjazd by ma už nedostal asi nikto po tejto skúsenosti.

Ak sa takýmto štýlom bude uberať náš hokej a šport celkovo, tak páni vo vedení sa môžu zbytočne búchať do pŕs, ako sa šport robí pre fanúšikov, bude ich stále menej a menej. Do toho samozrejme naše médiá, ktoré namiesto toho, aby vo svojich reportážach kládli dôraz na to, aká atmosféra bola, ako sa hráči vyjadrovali po zápase, že im fanúšikovia pomohli podať maximálny výkon, tak to nie, radšej si povymýšľať veci typu „50 z nich muselo opustiť vlak, lebo nemali lístky“ alebo „nemôžu robiť bordel na futbale, odkiaľ ich vyhnali, tak ho robia na hokeji“ a podobne… Najlepšie, že každý z týchto redaktorov zažil hokej asi len z časopisu, maximálne z obyčajného sektoru, kde sa napchával klobáskami a čumel do mobilu, na ľad sa pozrel iba vtedy, keď padol gól… Inak si neviem vysvetliť tie dristy, ktoré z ich papúľ vychádzajú neustále von.

Vedeniu ligy by som poslal aj otvorený list, pretože takto znechutený som už dlho nebol, ale možno sa k ním dostane aj tento sloh, takže to je jedno, všade je buzerácia, už som si za tie roky zvykol, že môžete nedeľňajší obed s rodinou či čas strávený s rodinou vymeniť za hokej, cestovať za svojím klubom stovky kilometrov, minúť svojich xxx peňazí a aj tak budete stále ten zlý, lebo ste proste fanúšik. To už ma vôbec neprekvapuje, ale v nedeľu to už bolo úplne o niečom inom, o niečom, čo ak sa tu rozmôže vo veľkom, tak aj tých pár ľudí, čo na tribúny stále chodí, tak prestane. My sme jasným príkladom v Žiline, že rodičia sa neboja vziať svoje deti na hokej, dokonca priamo do nášho kotla, ale len blázon by ho vzal po nedeli na nejaký výjazd, dôvody sú hneď dva, správanie sa polície a správanie sa usporiadateľskej služby. Pán z košického klubu darmo bude dristať do televízie, že „Fanúšik sa má správať slušne tak, aby na ten šport mohli chodiť aj rodiny s deťmi.“, keď príčinu nízkych návštev treba hľadať inde.

Zobrali by ste dieťa do Košíc na hokej a keď bude smädné, tak máte na výber, buď stáť pri bufete, nevidieť hokej a počkať, kým dieťa dopije vodu alebo ho nechať smädné, pretože cestujete 600km kvôli hokeju, ktorý chcete vidieť. Dobré možnosti, všakže? Takto sa hokej pre fanúšikov skutočne nerobí a už vôbec nie pre rodiny s deťmi.

Cesta domov sa mi predĺžila, žiadost, že mám dlhodobo zranenú nohu a nedokážem stáť 3 hodiny na nej, že si chcem sadnúť do normálneho kupé, kde si ju vystriem, bola zamietnutá, polícia ma napriek platnému cestovnému lístku nepustila nikde a nechala ma stáť v uličke, kde boli opäť na mne prilepení dvaja ťažkoodenci z každej strany, vydržal som takto dve zastávky a na nasledujúcej som vystúpil, info čo mám, že urobili tak viacerí. Hlavne, že policajti mali dve kupéčká v každom vozni čisto len pre seba. Tak som si pod Tatrami počkal hodinu na ďalší vlak a mohol konečne cestovať domov ako človek.