Rozhovor s fanúšikom Spartaka Trnava

Po krátkej odmlke v našej sérii rozhovorov sme tu s ďalším, tentokrát sme vyspovedali fanúšika trnavského Spartaka. Ten nám prezradil niečo viac o situácii v tábore červeno-čiernych, opísal nám dvojzápas s Austriou, jasne zhodnotil, v čom vidí najväčší problém slovenského futbalu, ale i mnoho iného. Celý rozhovor si môžete prečítať nižšie.

Ahoj, na úvod by si sa mohol predstaviť, ak nie aj meno, tak aspoň vek a ako dlho fandíš svojmu klubu.
Na Spartak chodím od polovice 90-tych rokov

Tento rok sú tie návštevy na slovenských štadiónoch opäť biedne, ale Trnava si v úvode sezóny držala pekné čísla, dokonca vyčnievala tou návštevnosťou za inými mestami. U vás to však nie je nič výnimočné, čím to je? Mentalita Trnavčanov alebo veľa tzv. „cezpoľných“, divízie atď?
Ako hovoríš. V Trnave bol futbal vždy na prvom mieste. V tomto si myslím, že sme na Slovensku dosť výnimoční. Futbal v Trnave totiž nie je len otázkou jedného víkendového dňa v týždni, ako vo väčšine miest. Tu je futbal na „programe dňa“ od pondelka do nedele a takto tomu je už mnoho rokov. Samozrejme, že ani u nás to už v poslednej dobe nie je také, ako kedysi, ale to je aj dôsledok súčasnej modernej doby, kedy hlavne nastupujúce generácie majú úplne iné záujmy, ako je futbal, resp. šport vo všeobecnosti.

V úvode sezóny prišla rana, keď ste smolne vypadli s Austriou Viedeň, ako by si zhodnotil tento dvojzápas či už počty, prezentácia, futbal, support súpera…?
Myslím, že to bol jeden z top dvojzápasov pre každého jedného fanúšika. Výjazd do Viedne bolo niečo úžasné, 2000 ľudí, celozápasový support takmer celého kotla, k tomu víťazstvo, čo viac si želať. Domáci zápas – vypredané a nervák až do úplného konca. Myslím, že si to užil každý. K súperovi toho moc nemám čo povedať. U nich veľmi slabý počet aj support. V Trnave tiež len pár stoviek. Osobne som od nich čakal určite viac.


Späť k lige, v siedmom kole ste hostili Slovan, ako by ste opísali tento zápas? Prezentovali ste sa parádnym choreom, aká bola organizácia pri tvorbe tohto chorea?
Derby je derby. A na Slovensku existuje len jedno skutočné derby – Spartak vs Slovan. Tomu samozrejme zodpovedala aj príprava. Choreo sme dávali dokopy cca 2 týždne (po večeroch a víkendoch). Celkovo sa mohlo prípravy a samotného chystania na tribúne zúčastniť cca 20-30 ľudí, ktorí sa počas tých 2 týždňov vymieňali podľa toho, ako mal kto čas. Jedine negatívum derby bola návšteva – len niečo okolo 7,5tísic ľudí, čo je na derby veľmi slabé číslo.

Podľa informácii ktorými disponujeme, napriek oficiálnemu ukončeniu družby s Baníkom, osobné priateľská logicky ostávajú, navštevuje Trnava aj zápasy Ostravy alebo sa tie kontakty úplne zúžili na osobné kontakty?
Na úvod odpovede jednu dôležitú vec, keďže množstvo ľudí, dokonca aj u nás, si stále myslí, že máme s niekým družbu. Trnava nemá družbu s nikým. Ani s Baníkom. Historicky samozrejme zostal zmier a dodnes deň fungujú mnohé priateľstvá medzi jednotlivými fanúšikmi, prípadne aj medzi menšími skupinkami ľudí, ale všetko je to len na individuálnej báze. Trnava oficiálne nenavštevuje zápasy Ostravy, rovnako tomu nie je ani naopak. Ak niekto z Trnavy ide na Baník alebo naopak, tak tam ide ako súkromná osoba, za kamarátmi, na pivo, atď..

Čo si myslíte o slovenskej fanúšikovskej scéne, keby nebojkotovali Slovan, je podľa vás schopný konkurovať vám na ultras scéne? Alebo momentálne taká Žilina?
Ťažko povedať. Úprimne máme oproti ostatným jednu veľkú výhodu, ktorú som spomínal v druhej otázke – mentalitu a obrovský záujem o futbal v Trnave. Vďaka tomu má Spartak výhodu minimálne čo sa týka počtu ľudí. Samozrejme sa dajú krásne choreá, či support zorganizovať aj v menších počtoch. Každopádne konkurenciu treba. Či od veľkých klubov ako Slovan, či Žilina, ale aj od tých menších.

A z druhého konca, ako vnímate menej početné tábory fanúšikov z Myjavy, Senice atď.?
Každý kto fandí klubu svojho mesta si zaslúži aspoň základný rešpekt. A je jedno, či je to 15 ľudí v kotly alebo 500 ľudí,

Čo vidíte ako hlavné príčiny nízkych návštev či už v kotloch alebo aj na celkovej návštevnosti na zápasoch?
Futbal sa už dávno nerobí pre ľudí. Úroveň ligy je stále na nižšej a nižšej úrovni. Podiel na tom majú nielen hráči, či rozhodcovia, ale taktiež na tom majú viditeľný rukopis aj samotní majitelia, ktorí majú kluby častokrát ako nejakú svoju hračku, či nástroj na súkromné ciele. A netreba zabúdať samozrejme ani na pánov zo SFZ, ktorým nejde o nič iné, len o vlastný prospech a vlastné vačky. Skrátka ľudia nie sú slepí a hluchí a každý si dobre rozmyslí, či tých pár eur minie na slovenský futbal, z ktorého v 90% zápasoch doslova bolia oči alebo na niečo iné. V súčasnom stave, v akom sa slovenský futbal a slovenské kluby nachádzajú, sa obávam, že to ani lepšie nebude.

Vy momentálne “bojkotujete“, čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli k tak ráznemu kroku? Ľudia vedia, že tam je zlý vzťah s majiteľom Spartaka, no nejak detaily nie, dokonca niektorí mávajú rukou, že máte štadión, hráte stále v prvej polovici tabuľky a idete bojkotovať, že to nedáva zmysel, preto by bolo fajn trošku opísať situáciu a ten dôvod bojkotu…
Myslím, že v našom vyhlásení je jasne uvedený dôvod. Štadión ani nič iné nemá vplyv na to, akým spôsobom je náš klub roky riadený. Klub riadia ľudia a nie nejaká stavba. Vo všeobecnosti to nie je vôbec o nejakom zlom vzťahu s kýmkoľvek. My sa už proste jednoducho nemôžeme ďalej len-tak pozerať na to, ako sa z kedysi slávneho klubu stal priemerný. Ako je Spartak, ktorý vždy vzbudzoval rešpekt, na smiech už pomaly celému Slovensku. Ako sa rok, čo rok opakujú tie isté reči, sľuby, a nakoniec je scenár aj tak každý rok rovnaký a ako klub padáme stále nižšie a nižšie.

Na Slovensku na jeseň ukončila bojkot Žilina a začala Trnava, Slovan, bol tak aj bojkot Trenčanov, nie moc ideálne vzťahy s vedením sú aj v Prešove či Senici, myslíte si že toto je tá správna cesta? V Žiline trvalo necelých 6 rokov, kým našli Fanatici spoločnú cestu s vedením, kým tú cestu nenájdu fanúšikovia s vedením v Trnave či ďalších kluboch, nemôže to ešte viac uškodiť našej scéne?
Je snáď lepšie sa donekonečna len nečinne prizerať, len aby sa zachovalo aké-také status quo? Myslím, že oviec, čo držia stále hubu, máme na Slovensku viac, ako by sme mali mať.

Tieto nezhody však nie sú nič nové a dokým sa celoplošne nezmení myslenie majiteľov a v podstate všetkých ľudí v slovenskom futbale, tak tieto „boje“  sa budú v rôznych podobách opakovať stále. Samozrejme, že to vždy so sebou prinesie aj stratu časti ľudí a tým pádom aj zhoršenie scény ako takej. Treba si však jasne uvedomiť jednu veľmi dôležitú a podstatnú vec – fanúšikovia sa nikdy zo štadiónov nevyháňajú svojvoľne, len tak sami od seba. Vždy je to len a len dôsledok roky trvajúcich problémov a toho, ako sú jednotlivé kluby a v podstate aj celý slovenský futbal riadené a využívané len na osobný prospech.

Našlo sa rozhodnutie o bojkote s pochopením u všetkých fanúšikoch?
Ešte by som sa vrátil k hlavnému dôvodu súčasnej situácie – celé je to len prirodzené vyústenie posledných rokov a to akým spôsobom je náš klub riadený, ako priamo pred očami samotných fanúšikov – všetkých, nielen tých z kotla – doslova padá stále do väčšieho a väčšieho priemeru, niekedy až podpriemeru. A opäť zdôrazním, že my bojkot nemáme, ani sme žiadny nevyhlásili. Veľa ľudí normálne ďalej chodí aj na domáce zápasy. To, že tak rapídne klesla celková návštevnosť však jasne dokazuje to, čo spomínam vyššie. A to je hneď aj odpoveď na Tvoju otázku či s nami väčšina fanúšikov súhlasí alebo nie. Čísla návštev nepustia. Na tomto poklese je krásne vidieť aj to, že posledné roky už chodili ľudia na štadión viac kvôli kotlu, atmosfére, zábave atď., ako kvôli samotnému futbalu. Donekonečna však byť „slepý“, sa jednoducho nedá a vo všetkom raz nastane chvíľa, kedy si jednoducho poviete – dosť , takto to už skutočne ďalej nejde  – a otvorene na to aj poukážete.

Za akých okolností ste ochotní sa vrátiť na tribúny, máte nejaké podmienky?
My nemáme žiadne podmienky. My chceme vidieť len jedno – aby Spartak prestal fungovať ako doteraz a začal konečne fungovať adekvátne svojmu menu a histórii. Od vrchu až po spodok. Od prípravky až po mužov. Od vedenia, cez manažment až po posledného administratívneho pracovníka v klube. A aby konečne slúžil pre ľudí. Pre futbal. A nie len na osobné záujmy.

Spartak zimuje na 4. priečke, len s trojbodovou stratou na európske poháre. Čo hovoríte na výsledky alebo hru hráčov Spartaku?
4.priečka je slovenský priemer. A tam Spartak nepatrí. Spartak patrí do prvej dvojky, maximálne do prvej trojky (raz za pár rokov, keď sa jednoducho nedarí :) ). To by však musela byť vôľa aj niekde inde a nie len medzi fanúšikmi. Utešovať sa donekonečna tým, že posledné roky vždy hráme nejaké úbohé predkolá európskej ligy, už nikoho nezaujíma. To hrávajú kadejaké dediny, založené pred pár rokmi. Rovnako by mal byť Spartak pre futbalistu cieľ v napredovaní a nie ako je tomu teraz, kedy klub častokrát slúži skôr ako odkladisko nepotrebných hráčov, ktorých nikto nikde nechce, ale my po nich doslova „skočíme“, lebo „však hlavne, že sú zadarmo“.

Súčasný tím aj preto hrá to, na čo reálne má. Treba však na druhej strane povedať, že je tam aj množstvo mladých šikovných hráčov, z ktorých by sa mohli stať časom skutočný futbalisti a nie len hráči. Na to však musia ešte dozrieť. A samozrejme k tomu musia mať aj adekvátne podmienky, aby sa sústredili len a len na futbal. Pri súčasnom vedení to však celkom dobre pomenúva jedno príslovie – „čo nebolo doobeda, poobede nebude“.


Vo viacerých vyjadreniach ste zdôrazňovali, že fanúšikovia stoja za trénerom Karhanom. Platí to aj po tom, čo chcel rezignovať na svoj post po debakli v Žiline?
Prečo by sme nemali? Tréner nevedie klub, neriadi ho, robí to, čo má, s tým, čo má k dispozícii a v podmienkach, aké mu boli vytvorené.

Všimli sme si, že trnavskí fanúšikovia začali podporovať futsalistov, znamená to, že “kotel“ sa presunul oficiálne na futsal alebo to je len taká alternatíva, zapĺňanie časovej medzery, keď sa nenavštevujú futbalové zápasy?
Na futsal bývala pekná návšteva aj v rokoch minulých, čiže to nie je až taká nová vec. Samozrejme, že v súčasnej situácii je každá možnosť sa stretnúť a užiť si trochu zábavy vítaná oveľa viac ako v minulosti a aj spomínaná absencia kotla na domácich zápasoch Spartaka má svoj „podiel viny“ na zvýšenom záujme o futsal, ktorý je mimochodom tiež Spartak :).

Na jar sa budete určite snažiť mobilizovať na výjazdy, nebojíte sa, že neúčasť na domácich zápasoch sa postupne prejaví aj na výjazdových počtoch?
Môže sa prejaviť, aj nemusí. To záleží na každom jednom z nás, ako sa k tomu postaví.

Trnava a Slovan boli zakladateľmi AFS. Ľudia sa náš často pýtajú, či ešte táto asociácia funguje, samozrejme, odpoveď môžeme zistiť priamo u nich, vás sa však opýtame, či nie je škoda, že o AFS vie čoraz menej ľudí a pomaly upadá do zabudnutia?
AFS vznikala s dobrým úmyslom, vykonala mnoho dobrých a prospešných vecí a určite je škoda jej postupného úpadku.

Na záver otázka kladená každému táboru: ako vnímate účasť Dunajskej Stredy vo Fortuna lige?
DS je slovenské mesto, v krajine menom Slovensko. Majú preto plné právo byť súčasťou slovenskej ligy. Druhá vec je prezentácia ich fanúšikov. Neustále vyťahovanie maďarskej otázky, dokonca častokrát priamo pred očami našich politikov či polície (čím jednoznačne porušujú platné zákony tejto krajiny) je to, čo vadí myslím každému táboru na Slovensku. Že to kompetentní neustále tolerujú a prehliadajú však svedčí o tom, že to takto asi „niekomu“ tam hore vyhovuje.

Foto: Ultras Magazine (Richard Krchnák, Tomáš Ormandy), internet
31/01/2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *