Report z Bratislavy alebo ako médiá vymývajú mozgy

V sobotu 20.júna sa v našom hlavnom meste uskutočnil protest proti diktátu Bruselu a migrantom, ktorí sú v súčasnosti témou číslo jeden takmer v každej európskej krajine. Najskôr sme sa tejto téme nechceli venovať nejako podrobnejšie, ale keďže sme proti neustálemu vymývaniu mozgov zo strany slovenských médií, nedalo nám nevyjadriť sa…

Podľa odhadov tento protest podporilo nie 1000, ako niektoré médiá publikujú, ale približne 8000 nespokojných občanov, ktorí prišli vyjadriť svoj názor. Bolo vidieť množstvo ultras skupín zo Slovenska a Čiech, ale zaregistrovali sme aj niekoľko ľudí z Poľska, Rakúska či Srbska. Čo však určite nie je pravda, naše vždy len “pravdovravné“ médiá v snahe zdiskreditovať túto udalosť v očiach verejnosti, vypisujú vo svojich reportoch bludy o tom, ako medzi zúčastnenými boli len neonacisti a agresívni chuligáni. Protestu sa zúčastnili stovky až tisícky normálnych ľudí, išlo o deti, ženy, starých rodičov, rodiny s deťmi atď.. Určite je teraz každý z nich veľmi potešený tomu, keď ich médiá označujú za neonacistov a extrémistov. Čo je však šťastie, internet je mocná zbraň a využíva ho čoraz viac starších ľudí, čiže verejnosť si už postupne vie vytvoriť názor na vec sama.

Čo sa týka samotného protestu, vystúpilo niekoľko osôb s príhovorom a všetko prebehlo bez jediného problému. Po oficiálnom ukončení protestu sa ľudia rozišli, niektorí išli pred úrad vlády, niektorí domov, niektorí na námestia a skupinka asi 300-400 ľudí sa vydala podľa médií robiť výtržnosti. Dokonca sme sa mohli všade dočítať, že prerušili cyklistické preteky a napadli brazílskeho jazdca, ktorý mal čo robiť, aby z incidentu odišiel po vlastných. Bohužiaľ, médiám ani tento blud nevyšiel podľa predstáv, internetom sa začalo totiž šíriť video priamo od brazílskeho cyklistu, ktorý si celú svoju jazdu nahrával na kameru, ktorú mal umiestnenú na hlave. Dokonale zachytil aj moment, keď natrafil na skupinu ľudí, ktorá ho mala údajne napadnúť. Realita je však taká, že ho nikto nenapadol, dotyční sa len snažili utiecť pred políciou, niektorí mu dokonca vysvetľovali, kade má prejsť, čiže nič sa mu nestalo.

To že sa prerušili cyklistické preteky, k tomu sa momentálne nevieme vyjadriť, nevieme, čo presne sa stalo, ale podľa niektorých zúčastnených, veľká časť skupiny ani netušila, kam sa ide, čo sa ide robiť a o žiadnych pretekoch nevedela. To, že sa ocitli na cyklistickej dráhe dávajú za vinu polícii, ktorá ich na túto súťaž zatlačila a donútila utekať, čo vzbudilo možno strach v očiach návštevníkov tejto cyklo-súťaže.

Nás zaujala najmä jedna vec. Až príliš veľká tolerancia zo strany polície SR. Všetci dobre poznáme ich buzeráciu a agresivitu z futbalových zápasov, v sobotu však boli úplne pokojní a skupinke týchto „výtržníkov“ dovolili až príliš veľa. Pobehovať tesne pred policajtmi po hlavnej ceste s latou, kameňmi a fľaškami v rukách, inokedy nepredstaviteľné, v sobotu realita. Rovnako tak je realita aj to, keď budeme tvrdiť, že niektorí „výtržníci“ mali až príliš blízko k príslušníkom polície, pri zatýkaní úsmevy na oboch stranách, jeden zatknutý si dokonca mohol zavolať, policajt mu s radosťou držal telefón pri uchu, ďalší je k zatknutému tak starostlivý, že mu zakrýva tvár a dáva kapucňu na hlavu, všetko to vyzeralo až príliš neuveriteľne.

Samozrejme, že k jednému sa pridajú traja, k štyrom dvadsiati a nakoniec sa stane to, že celá skupina atakuje prichádzajúce policajné autá kameňmi a kopancami. Čo nasledovalo potom, to už bola naša známa polícia, v úzkej uličke striekať z pootvoreného okienka rovno do huby obrannými sprejmi všetkým zúčastneným, aj ženám a nič netušiacim ľuďom, to bol naozaj skvelý ťah. Niekoľko desiatok ľudí bolo takto paralyzovaných a už bolo príliš jednoduché ich pozatýkať, je mi ľúto, že si to odnieslo množstvo takých, ktorí tam nič neurobili, len jednoducho nasledovali dav ľudí, ktorý odchádzal z protestu po jeho oficiálnom ukončení.

Na záver ešte vraj skupina nespokojných občanov napadla arabskú rodinu, nám sa podarilo prísť až po incidente, čiže k tomu viac nevieme napísať, určite však musíme citovať staršiu pani, ktorá nám incident opisovala a na záver dodala: „Uvidíte, že toho budú plné médiá, že akí sú to chudáčikovia teraz, ale keby radšej napísali tie naše média o tom, ako kresťanov v ich krajinách vraždia, to už chudáčikovia asi nie sú.“

Na stanici ako aj vo vlaku sme počuli niekoľko rozhovorov, množstvo najmä starších ľudí ďakovalo zúčastneným za to, že merali cestu do Bratislavy a prišli na tento protest.

Takto nejako by sme opísali našu cestu do Bratislavy a celý priebeh protestu, budeme veľmi radi, ak nám vaše reporty odošlete do správ alebo na mailovú adresu magazinultras@gmail.com, veľmi nás zaujíma pohľad jednotlivých táborov, ktoré sa zúčastnili, po dohode ho môžeme aj publikovať.

Pekný deň prajeme všetkým
a novinárom, ktorí vedome klamú slovenských občanov, prajeme….. však vy viete čo.

00

01

02

03

04

05

06

08

09

10

12

13

14

15

16

17

18

21

22

23

 

Foto: internet
20/06/2015

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *