OLD SCHOOL: Dukla Banská Bystrica – Spartak Trnava (03.04.2005)

Pred pätnástimi rokmi sa odohral veľmi zaujímavý zápas v Banskej Bystrici, kam zavítala Trnava. Oba tábory ukázali, že aj v menších počtoch sa dá spestriť si deň.

Pohľad BB:
,,Asi týždeň pred zápasom sa nám ozvali trnavskí RBW s ponukou stretu banda na bandu. Odpovedáme, že ak budeme niečoho schopní, tak sa v deň zápasu ozveme. Ku kontaktu nakoniec dochádza a dohodli sme miesto stretu.

Nás dorazilo okolo 30-32, trnavských tak 22-25 a strategicky obsadili miesto na svahu. My sme sa bohužiaľ aj spoliehali na jednu novú skupinu asi desiatich ľudí, ktorá sa nakoniec do bojov ani nezapojila, iba sa zbabelo prizerala zozadu a nakoniec utiekla. Asi minútu, do príjazdu prvého policajného auta (v ňom však iba dvaja fízli), bol stret vyrovnaný. Potom sa jasne prejavila naša neskúsenosť, keď hostia išli do toho aj cez policajnú asistenciu a začali nás vytláčať. Ešte sa chvíľu bojovalo, ale potom už prichádzali ďalšie policajné posily, vrátane kukláčov, a tak sme si zatlieskali a rozišli sme sa.

Po tomto relatívnom neúspechu sme na štadióne nemali príliš chuť fandiť a nepredviedli sme takmer žiadne „ultrasoviny“. Objavilo sa len niekoľko chaoticky odpálených ohňov, dymov a roztiahnuté boli štyri červené a biele látkové pásy. Druhá strana predviedla vydarené ultras predstavenie (snáď popíšu hostia) a dobrý support. Cez prestávku došlo k náhodnému stretu pred športovou halou. Kvôli policajnej prítomnosti, kamerám a predzápasovej akcii sa zapájať pôvodne nechceli a mám dojem, že trnavským sa chcelo ešte menej (bolo ich tam len zopár, rovnako ako nás). Nakoniec to vyprovokoval nejaký civilný fanúšik Dukly, a tak sme sa napojili. Po pár sekundách ležala väčšina Trnavákov na zemi, ale okamžite zasiahla polícia a zvyšok RBW už pribehol zbytočne. Celkovo šlo o zaujímavé popoludnie, snáď bol spokojný aj súper.´´

Pohľad TT:
,,Týždeň pred zápasom sme domácim ponúkli stret, ale reakcia Bystričanov bola záporná, odôvodnená tým, že ich je málo. Pokiaľ sa však stretnú, tak sľúbili, že sa v deň zápasu ozvú. Z trnavskej strany je o zápas celkom veľký záujem, ale nakoniec z rôznych dôvodov do autobusu nasadlo iba 36 bojovníkov a neskôr do Banskej Bystrice vyrazili dve autá. Stále sme verili, že niečo predsa len môže byť a tak sa na všetkých zastávkach správame slušne, aby sme na seba nepútali policajnú pozornosť.

Napriek tomu prichádzame do Banskej Bystrice dve hodiny pred výkopom s vedomím, že policajti o nás vedia. Na okraji mesta preto vyberáme 25 najschopnejších ľudí a zvyšok posádky posielame autobusom k štadiónu, kde ich preberá polícia. Naša skupinka sa nerušene presúva do nejakej záhradnej reštaurácie a po chvíli sa ozývajú domáci s ponukou na meranie síl. Ani na okamžik neváhame a súhlasíme. Bystričania zdôrazňujú „hlavne nedokopávať“, boj bez zbraní je samozrejmosťou. Telefonujeme posádkam dvoch áut, v ktorých je desať schopných ľudí, ale tí sú ešte dosť ďaleko a čakať nemôžeme. Presúvame sa pod nejaký most, kde už vidíme 30-40 člennú skupinu domácich, na ktorú hneď nabiehame. Vzápätí ale prichádza aj jedno policajné auto, z ktorého vybehli dvaja zjavne zmätení fízli. Boj sa síce na chvíľu prerušuje, ale dvaja policajti nás predsa nemôžu zastaviť! Opäť na seba útočíme, je vidieť veľká nenávisť a tvrdý boj, hlavne z našej strany.

Domáci však taktiež urputne bojujú. Po troj až štvorminútovom boji ich zatláčame a oni ustupujú. Všetko však prerušuje príchod policajných posíl. Škoda, naše víťazstvo mohlo byť jednoznačnejšie…

Po boji je k videniu mnoho krvavých hláv, hlavne na domácej strane. Došlo aj k niekoľko celkom surovo dokopávacím scénám, hlavne teda z našej strany, za čo sa ospravedlniť ani nedá. Bolo nás predsa len menej a rozzúrené trnavské telá nešli zastaviť. Po boji si spoločne zakričíme A.C.A.B. a rozchádzame sa. Všade okolo behajú splašení policajti, ale nikoho kupodivu nezatýkajú ani nebijú a my mierime na štadión.

V sektore sa nás schádza 72 a vyvesujeme vlajku „Red-Black Warriors“. Na úvod cez sektor naťahujeme osem červeno-čiernych pásov látky po stranách a v strede máme červeno-čierny nápis „R.B.W.“ o rozmere 4,5x6m. Neskôr vyťahujeme aj staršiu sektorovku RBW s bojovníkom a sedem bielych pásov s nápisom „Spartak“.

Cez prestávku ideme v štyroch ľuďoch do autobusu, v ktorom sme nechali ohne, červené a čierne kartóny. Pri bufete sme však napadnutí skupinou asi 25 domácich. Chvíľu potom sa však objavujú tak zvyšní Trnaváci, ako aj policajti, kukláči a Bystričania sa dávajú na útek. My sme odvedení naspäť do sektoru a ohne zostali v autobuse.

Druhý polčas stále aktívne fandíme, domáci síce majú početný kotol, ale po ultras stránke úplne sklamali. Natiahli iba štyri červeno-biele pásy a odpálili nejakú silvestrovskú pyrotechniku. Taktiež ich support nebol nejak ohromujúci, keď sme spustili my, tak sme ich bez problémov prekričali. Inak spokojnosť. Domácim patrí plus, že sa postavili, všetci naši, ktorí ostali doma pri televízore, zase majú veľké mínus.“
Foto: RBW
Zdroj: Football Factory (apríl 2005)


Pridaj komentár