MŠK Žilina – Spartak Trnava (12.05.2018)

V médiách sa písalo o debakli majstra a jeho nespratných fanúšikoch, asi je na mieste použiť legendárnu otázku „Komu tím prospějete, co? Druhé straně?“

Veru tak, zápas, ktorý sa odohral v majstrovskej atmosfére, v ktorom sme videli šesť gólov a ktorý sa hlavne vďaka obom táborom fanúšikov niesol v atmosfére, ktorú na slovenských štadiónoch nevidieť často.

O tom sa nepíše nikde, tak napíšeme aspoň v UM my. Hneď v úvode domáci ultras odprezentujú ďakovné choreo trénerovi Guľovi, transparent „Aďo Guľa, ďakujeme!“ je doplnený žltými a zelenými dymovnicami, nechýbal ani transparent „Поздравляем Локо!“ adresovaný do Lokomotivu Moskva k zisku titulu v ruskej lige.

Od tohto momentu začína hlasivkový súboj medzi nimi a sektorom hostí, ktorý je do posledného cm štvorcového naprataný, čiže možno aj čosi cez 500 osôb.

V prvom polčase medzi sektormi začínajú aj pozdravy či pokriky, niet sa čo čudovať, v Žiline sídli sektor hostí hneď vedľa domáceho kotla, oddeľuje ich však dvojitý plot, čiže nemožno očakávať okrem pokrikov a lietajúceho piva nič iné.

Inak to vidí skupinka domácich spidermanov, ktorí po konštrukcii tribúny vniknú až na jej strechu a pokúsia sa ukoristiť Trnavčanom vlajku, pokus však neúspešný a napätie vo vzduchu sa dá krajať, preto nabieha na scénu stará známa security.

Človek by čakal, že práve muži v uniformách nastolia poriadok, ich príchod však vyvolal ešte väčšie napätie, a to na oboch stranách.

V sektore hostí sa dokonca prevalil plot oddeľujúci tribúnu od ihriska, uniformy tam vystriekali zásoby slzáku, ktoré niekde neminú ani za dve sezóny a výsledok?

No aký výsledok môže byť, keď do sektoru, v ktorom sa tlačí 500 ľudí vrátane žien, detí či dôchodcov začnete bezhlavo striekať slzák. Okrem fanynky v žilinskom kotli, kam sa slzák vzduchom preniesol a ktorú museli prísť ratovať záchranári, to je samozrejme rastúca agresitiva a následne vytrhané sedačky aneb vankúšová vojna, pretože hádzať sedačky späť z ihriska po fanúšikoch, to je rarita, akú vidno hlavne v našich končinách.

Keď už ide do tuhého a asi to nezmákneme, zavoláme žandárov, nech nám pomôžu a vypracú sektor. A tak si žandári naklušú, oba sektory spoločne zakričia 1312 alebo „Nechaj fanúška“, nič to však nemení na tom, že v cca 70. minúte sú hostia nútení opustiť štadión, aj keď 95% z nich sa nepokojov nijakým spôsobom nezúčastnila.

Vypratanie sektoru sa nepáči ani domácim, ktorí sa ešte dostávajú do slovnej a miestami fyzickej potýčky so spomínanou security a rozhodnú sa zo solidarity k fanúšikom Trnavy rovnako rozpustiť kotol. Niektorí z nich opúšťajú štadión, niektorí pri plote dopozerajú zápas.

Suma sumárum? Nadpriemerný zápas i čo sa atmosféry týka, pekná rozlúčka s trénerom, šesť gólov a mať tak trochu profesionálnejšie bezpečnostné opatrenia či pravidlá, tak sa zápas dohrá za účasti fanúšikov oboch tímov. Hráme sa na vyspelú Európu, na čo sme napratali na štadióny stovky kamier, ktorými vidíte aj kaz na stoličke fanúšika? Vo vyspelej Európe sa ide po jednotlivcoch, či už na tribúne alebo po zápase príde papier, tu sa u nás vyprace sektor fanúšikov, kde z 500 ľudí nemá s nepokojmi 480 nič spoločné. A povedzme si pravdu, stane sa vám to 2-3x a čo si poviete? Na čo na ten futbal chodiť, keď ma zas vyhodia a ešte dostanem bitku, aj keď iba celý zápas slušne stojím, všakže…

Otázka na papalášov: Začneme teda hľadať lepšie riešenia alebo si budeme uľahčovať robotu na úkor návštevnosti?

Foto: Ultras Žilina, Zuzyi, Lukáš Grinaj, MŠK Žilina


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *