InterCity Firm: 2.časť – Forest, prečo odchádzate za desať minút tri?

Brett Tidman a Ramsgate si pripomenuli deň, kedy sa Nottingham Forest odvážil prísť na West Ham ako banda. Je to ich obľúbená historka, skutočná klasika, ktorú z knihy Cassa Pennanta publikujeme aj v nasledujúcich riadkoch:

„Predchádzajúcu sezónu sme sa stretli s Forestom dvakrát na Oriente, ale ani raz nás na nich nebolo dosť, aby sme im dali poriadny výprask. Pamätám si, že jeden z duelov bol večerný zápas Anglo-škótskeho pohára. Forest prišli na obidva zápasy v slušnom počte, v tom druhom zápase benga zatkli okolo štyridsať z nás a naše fotky dali do novín. V pondelok sme sa potom objavili v Sune, kde k tomu napísali, že takto sa polícia snaží bojovať proti futbalovému chuligánstvu. Zatknúť a držať na stanici, dokým zápas neskončí.

Teraz už ale prebiehala ďalšia sezóna, nasledujúci víkend mali prísť k nám a šírili sa zvesti, že sa chystajú prísť vo veľkej bande. My sme si ale hovorili, že toho budú schopní asi len ťažko. Práve postúpili do prvej divízie a pod manažérom Brianom Cloughom sa im celkom darilo. Chuligáni žili ešte z minulosti a stále ešte nosili Crombie, nabrúsené kovové hrebene a ďalšie doplnky zdobiace tradičných skinheadov. U všetkých londýnskych kluboch si urobili rešpekt tým, že pri veľkom pohárovom zápase dokázali zahnať celkom slušný gang Tottenhamu. Obávaná reputácia Forestu pramenila z ich taktiky, kedy sa snažili obkľúčiť a nalákať do pasce hosťujúcich fanúšikov, aby ich potom nahádzali do rieky Trent. Tottenham prerozprával túto udalosť ako skutočný hororový príbeh, no od tej doby sa s nimi pohrali chlapci z Chelsea a aj Tottenhamu sa podarilo vykonať pomstu o pár rokov neskôr. Naš West Ham sa s nimi však nikdy moc nestretával a keď aj hej, nikdy si na nás netrúfli a aj preto sa nám zdalo nepravdepodobné, že zrovna teraz sa na nás chystá veľká banda Forestu. Doteraz sme hrali s Norwichom, QPR, Evertonom a Middlesbrough, žiadna banda sa u nás neukázala, Upton Park bol pre hostí zakázanou oblasťou.

Nadišiel deň zápasu a ako obvykle sme sa už od desiatej hodiny pofľakovali v okolí Green Street. Po jedenástej sa dokonca začali na ulici objavovať ľudia v červenobielom, o ktorých by ste si pokojne mohli myslieť, že si len tak vyšli na výlet. Vôbec sa nestarali o svoje okolie, ale to sa čoskoro malo zmeniť. Okolo druhej hodiny sme boli v krčme Queens vedľa trhu, ktorá je doslova desať metrov od stanice metra Upton Park. Skupina našich zvedov vyšla von a vydala sa metrom na stanicu Barking. Barking bolo nádražie, kam policajti presmerovali vlaky špeciálne vypravené na zápasy a odkiaľ potom v eskorte presúvali fanúšikov na štadión. Pár mladých z West Hamu nám povedalo, že na nádražie v Barkingu prišli stovky fanúšikov Forest. Udychčane zo seba dostali „Prišli dvoma špeciálmi!“, neveriacky sa pýtame, či sú si istí a vyzerá to tak, že si nevymýšľajú. Celý čas sme boli v tom, že všetky tie reči boli len fáma a k ničomu nedôjde. Naše posledné dva zápasy proti Evertonu a Middlesbrough sa totiž konali bez účasti hostí a nepredpokladali sme, že by sa k nám odvážil prísť práve Nottingham. O desať minút neskôr vyšiel zo stanice Upton Park veľký dav fanúšikov Forest, ktorí prišli z o dve zastávky vzdialenej stanice Barking. Bola to dosť slušná banda v počte asi 500 až 600 už od pohľadu grázlov – ich starí výjazďáci s novou mladou krvou. Benga ich v eskorte hnali po Green Street a medzi nimi bol nám dobre známy tajný fízel, ktorého sme volali Muppet. Všetkých nás poznal po mene, ale bolo tam toľko ľudí, že si nás nemohol všimnúť. V malých skupinkách sme sa s nimi zmiešali, zatiaľ čo ostatní s nimi prišli už z metra a zostali v eskorte. Zároveň boli na rohoch malé bandičky, ktoré boli pripravené vymlátiť dušu z každého, koho by napadlo zmiznúť v postranných uličkách.

Nakoniec sa predsa len odvážili ukázať v bande na Upton Parku. Všetci sme si to užívali. Kdekoľvek si sa pozrel, videl si úškrny na ksichtoch ľudí z West Hamu, skoro ako keby každý vedel, že sa schyľuje k nejakej párty. Forest mlčali ako zarezaní.

Mali severský ustrašený výraz, ktorý prezradzoval ich myšlienky – zostať pohromade a dostať sa na štadión. Boli eskortovaní na tribúnu South Bank cez vchod z Castle Street Road. Tá časť West Hamu, ktorá bola s nimi premiešaná v eskorte, prešla s nimi aj cez turnikety. South Bank bol za jednou z brán naproti North Banku. Tribúna bola rozdelená plotom na tri časti, dve tretiny boli pre domácich a jedna tretina v rohu pre hostí.

Ten kto sa nedostal na South Bank v eskorte sa zobral z Green Street a dostal sa na štadión buď prekĺznutím cez turniket s niekým pred sebou alebo podplatil jednou librou usporiadateľa. Nebolo prečo sa obávať, že by vás tam odchytil nejaký iný usporiadateľ s vyššou hodnosťou, pretože tam nikto taký proste nebol. Keď už sme boli v sektore West Side, zdržali sme sa so starcom, ktorý strážil dvere pod tribúnou určenou pre vstup zamestnancov a policajtov na South Bank. Ďalšia libra a boli sme tam, kam sme sa chceli dostať. Forest, všetci pohromade v ich vlastnej sekcii na štadióne, zobrali odvahu a rozhodli sa, že svojmu tímu, prezliekajúcemu sa v šatniach, dajú vedieť, že dorazili.

Ozval sa pokrik „Forest! Forest! Forest!“ a v tú ránu vypukol bordel. Všetci z West Hamu v hosťujúcom sektore sa na nich ako jeden muž vrhli a tlačili ich až tesne k ihrisku. Doslova sme sa do nich ponorili, benga nevedeli, ktorá bije, pretože absolútne nepredpokladali, že by sme sa v tomto sektore mohli objaviť a ako sa West Ham vrhal do bitky zo všetkých strán, nemohli aj tak nič urobiť. Stali sa z nich len diváci.

Ako sme Forest vytlačovali, ľudia preskakovali plot na ihrisko, chceli utekať ďalej, ale v tom im už bránili policajti a tlačili ich zase späť na nás, no aj tak sa nám podarilo celý sektor hostí vyčistiť a Forest sa ocitol na ihrisku. Davy na štadióne prepukli v hlasný jasot, ktorý sa zmenil na výbuch smiechu, keď štyria maniaci prebehli až zo sektoru Chicken Run East, nakopali do prdele a rozdali pár rán chlapcom z Forestu, aby sa potom nerušene vrátili v pokluse do svojho sektoru Chicken Run.

Sebavedomie, s ktorým sa banda Forestu odvážila prísť na Upton Park, zmizlo ako para nad hrncom. Mohli ste priamo čítať rozčarovanie z ich tvárí. Chlapci z Forestu sa na seba dívali a vypadalo to ako keby si hovorili: „Kurva, čo robíme na ihrisku, nemali by sme sa vrátiť a rozdať si to s nimi?“. West Ham na South Banku na nich kričal, nech sa vrátia, že si tam niečo zabudli, ich krčné žily mali nábeh na prasknutie, rukami divoko gestikulovali a ksichty prezradzovali hnev, ktorý cítili. Keď už to vyzeralo tak, že si pre nich West Ham dôjde aj na ihrisko, rozhodli sa, že sa musia dostať na nejakú neutrálnu časť štadiónu, kde nebude krvilačná banda chuligánov.

Teraz už tam neboli ako skupina, ale ako jednotlivec bojujúci hlavne sám za seba, mysliaci hlavne na to, aby toto celé prežil v zdraví. Vybehli k West Side, hľadajúc útočisko, aby tam našli len ďalší gang West Hamu, tradičných skinheadov, ktorí sa nazývali West Side Boys. Tí sa nahrnuli k plotu pri ihrisku a s láskyplným úsmevom ich vábili na rande k sebe do sektoru. Forest to vzdali vo chvíli, kedy prví, ktorí sa odvážili k ním skočiť, dostali rány a facky. Všetky páry očí smerovali k Forestu, ktorý sa chúlil k sebe na kraji ihriska a bol pod paľbou vyhrážok ako z West Side, tak aj zo South Banku. Potom sa pridal aj North Bank a rozbehol pokrik „Come Up The North Bank“ (Poďte na North Bank). Keď polícia zistila, že záchranka St.John´s ošetrila pár ľudí s bodnými ranami, rozhodla sa, že jedinú skutočnú ochranu, ktorú im môžu ponúknuť, je odviesť ich preč zo štadiónu, pre ich vlastnú bezpečnosť. Ako ich ako stádo oviec odvádzali zo štadióna, ich poníženie narástlo na maximum, keď West Ham začal spievať obľúbenú pesničku severanov, obvykle spievanú v dobe, kedy mali nádej, že sa dostanú vo Wembley do finále. Starú známu „Que Sera, Sera“ sme prerobili na „Why did you leave, you leave? At ten to three, o´three, Why did you leave, you leave?“

V preklade „Prečo odchádzate, za desať minút tri, prečo odchádzate?“ Posledné, čo mohli všetci na Foreste vidieť, bolo to, ako sa pakovali a smerovali naspäť k autobusom a vlakom, skôr než zápas vôbec začal. Forest, uvidíme sa nabudúce!

Súvisiace články:
InterCity Firm: 1.časť – vznik skupiny
Cass Pennant

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *