FK Željezničar: Keď sa tvoje srdce stane „modrým“

Pre tých, ktorých zaujíma história klubov či fanúšikovských skupín, prinášame zaujímavý článok z holandského webu či blogu „De Twaalfde Man„, v ktorom autor opisuje, ako mu prirástol k srdcu jeden z bosnianských klubov.

Oslavy hráčov s fanúšikmi po víťazstve v derby.

Od roku 2016 je Sarajevo môj druhý domov. Modrá strana mesta, aby som bol presný. Mesto, v ktorom bolesť z jeho histórie kráča ruka v ruke s nádejou do budúcnosti. Ľudia, ktorí toľko trpeli, ale nikdy neprestali žiť. Pred týmito ľuďmi mám najväčšiu úctu. S minimom, ktoré majú, maximom, ktoré vám dajú. Toto je miesto môjho obľúbeného klubu okrem toho v Holandsku: FK Željezničar.

Mnohí povedia, že môžete podporovať iba jeden klub. Možno v rámci hraníc krajiny. Ale pre mňa má v mojom srdci špeciálne miesto pár futbalových klubov. Najmä FK Željezničar. Hneď na začiatku ma chytil Zeljo, najmä ich priaznivci. Do toho prvého stretnutia s FK Željezničar som niekoľkokrát zažil balkánsku pohostinnosť, ale v Sarajeve tomu dali rozmer úprimnosti navyše. Maniaci sa ku mne správali ako k svojim vlastným. Nič mi nechýbalo. Takže o niekoľko hodín neskôr, spolu s desiatkami fanatikov, visím na plote s bengálmi v ruke a oslavujúci gól proti ich úhlavnému nepriateľovi. V tom okamihu začína moje srdce modrať.

V ten deň som získal úžasné priateľstvá na celý život. Špeciálni ľudia, ktorí mi poskytli skvelé spomienky, na ktoré nikdy nezabudnem, mladí aj starí. Každý rok sa vraciam aspoň raz do Sarajeva, väčšinou na sarajevské derby. Teraz je čas prehrabať sa v klube o niečo viac.

Mesto Sarajevo


Železničný klub

Už podľa názvu Željezničar je jasné, kto klub založil. Bola to skupina železničiarov v septembri roku 1921. Išlo o klub so silným sociálnym charakterom. V porovnaní s mnohými inými klubmi bol Zeljo chudobný a svoje príjmy získaval z organizovania tanečných večierkov. Z výnosov nakupovali kopačky a lopty. V tom čase to bolo veľmi bežné, že kluby predstavovali určité etnikum, ale v FK Željezničar boli všetci vítaní.

V nasledujúcich rokoch si klub nedokázal nájsť cestu na vrchol. Problémom nebol len nedostatok peňazí, ale aj to, že ich sociálny charakter spôsobil v krajine veľký odpor. V roku 1941 sa Juhoslávia stala súčasťou druhej svetovej vojny. Veľa hráčov muselo ísť na frontovú líniu a už sa nikdy nevrátilo domov.

Staršia fotografia fanúšikov FK Željzeničar.


Začiatok intenzívnej rivality

V roku 1946 sa FK Željezničar znovu narodil. Stali sa víťazmi v tom roku víťazmi jednej zo siedmich regionálnych líg a postúpili do juhoslovanskej prvej ligy, čo bola najvyššia súťaž. Po druhej svetovej vojne sa spojili tri kluby (Đerzelez, SAŠK a Slavija) a vytvorili nový klub: SD Torpedo. Toto bol predchodca FK Sarajevo.

Tí zhora boli presvedčení, že tento klub by mal byť hlavným klubom Sarajeva. Najlepší hráči z mesta, vrátane tých zo Željezničaru, chcelo hrať v tomto klube a to modrým zo Želja spôsobilo obrovské problémy, obrovský hnev až nenávisť a tak vznikol začiatok rivality, ktorá prerástla do jednej z najväčších v dnešnej Európe.

Željo v tejto prvej sezóne zostúpilo späť do regionálnych líg. Museli znova začať budovať veľký klub, ale ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta a v roku 1950 sa vrátili späť medzi elitu.

Prvé oficiálne derby sa hralo v roku 1954, keď FK Sarajevo zvíťazil 6:1. To samozrejme prilialo olej do ohňa a rivalita bola ešte intenzívnejšia.

Sarajevské derby stále vyrovnané

Pozoruhodným faktom sarajevského derby je, že zápasy bývajú stále veľmi vyrovnané. Derby sa hralo 140-krát. Željo vyhral 45 z nich, prehral 42 a 53 skončilo nerozhodne. Gólový rozdiel je iba +7 v prospech „The Blues“. Malý rozdiel je v minulej sezóne, keď Željezničar vyhral obe derby. Na Grbavici vyhrali 5:2 a vonku to bolo 1:3. Bohužiaľ kvôli Corone bola liga zastavená a nikdy sa nedokončila.

Najväčšia katastrofa však prišla o pár týždňov neskôr. Napriek tomu, že liga nebola dokončená a stále bolo o čo hrať, zväz ju ukončil a vyhlásil FK Sarajevo za víťaza ročníka. Podľa modrej strany mesta ide o veľkú, pretože podľa nich by žiadny klub nemal byť vyhlásený za šampióna, pokiaľ liga nebude kompletne odohratá.

Manijaci oslavujúci gól v derby proti FK Sarajevo.


FK Željezničar ako roky bežia

Klub hrával primárne v juhoslovanskej prvej lige. Párkrát zostúpili, ale vždy sa vrátili. Rok 1964 sa stal najhorším rokom v histórii, pretože klub dostal pokutu za ovplyvňovanie zápasov a spolu s Hajdukom Split ich nepustili do najvyššej ligy. Naopak, najväčší úspech bol v roku 1972, keď sa Željo stalo majstrom Juhoslávie a prebojovalo sa do štvrťfinále Pohára UEFA.

V sezóne 1984 – 1985 sa im podarilo dokonca dostať do semifinále Pohára UEFA, kde sa stretli s maďarským klubom Videoton. Željo prehral prvý zápas vonku 1:3, ale v odvete sa schyľovalo k vytúženému finále. Modrí viedli 2:0, všetci už mysleli na finále proti Realu Madrid, ale v tom prišiel záver zápasu a gól na 2:1, sen sa rozplynul.

Začiatok občianskej vojny

Hral sa zápas 26. kola juhoslovanskej ligy Željezničar hostil FK Rad. Po 35 minútach hry bol zápas prerušený. Pred štadiónom došlo k streľbe, čo bol prvý útok srbských síl na Sarajevo. V nasledujúcich rokoch je Sarajevo obkľúčené, klub nemôže dokončiť ligu a hráči utekajú do iných krajín, aby našli bezpečie.

Štadión Grbavica, domáca základňa FK Željezničar, bol priamo v prvej línii. Drevená hlavná tribúna bola zničená pri požiari 7. mája 1992. Zatiaľ čo vojna ešte neskončila, klubu sa podarí zúčastniť sa prvej bosnianskej ligy v rokoch 1994-1995. Skončil až na štvrtom mieste, ale to nevadilo. Účasť bola najdôležitejšia vec.

2. mája 1996 sa na tribúnach hrá prvé sarajevské derby v Grbavici s 20 000 fanúšikmi. Štadión je stále čiastočne zničený. Toto derby získa názov “derby vzkriesenia“, skutočnosť, že sa zápas končí remízou 1:1, nie je dôležitá. Toto je pýcha Sarajeva, pýcha Bosny.

Po vojne sa Željezničar stal jedným z najúspešnejších klubov v krajine. Získajú šesť ligových titulov, šesť domácich pohárov a trikrát Superpohár. Zrinjski z Mostaru má tiež šesť ligových titulov, ale menej pohárových. Nasledujú úhlavní rivali FK Sarajevo s piatimi ligovými titulmi, o titule z minulej sezóny sa však bude hovoriť navždy.


Manijaci

Keď Tito v roku 1980 skonal, v Juhoslávii sa začali na politickej úrovni boje o moc. Aj futbaloví fanatici začali čoraz viac protestovať proti vládnym zásahom. Torcida z Hajduku Split mohla konečne svoje meno používať od roku 1981, potom, čo ho vláda na celé desaťročia nepovolila. Mnohí z ultras si svoje meno vytvorili koncom osemdesiatych rokov, veľa z nich tak urobilo v roku 1987, presne ako ultras zo Željezničaru: Manijaci.

Skupina sa nachádza na južnej tribúne štadióna Grbavica, ktorá sa nazýva aj tribúna Svätý juh. Od roku 1987 sa z nich stala jedna z najlepších ultras skupín v bývalej Juhoslávii a Európe. Nie je prekvapením, že sarajevské derby patrí k najdivokejším derby kontinentu a čo sa rivality či fanatizmu týka, získalo prezývku “malý brat belehradského derby“.

Po mojej prvej návšteve

Po dlhú dobu bola návšteva sarajevského derby na mojom zozname želaní. 23. júla 2016 sa týmto stretnutím otvárala sezóna. S perfektným letným počasím 30 stupňov sa vyberám do hlavného mesta Bosny na toto derby. Stalo sa jedným, na ktoré nikdy nezabudnem. Pohostinnosť bola jednoducho úžasná a po opustení mesta som vedel, že sa čoskoro vrátim. Derby sa skončilo remízou 1:1 a potom som strávil hodiny v bare spolu s Manijakmi, najmä s mojím “bratom z inej matky“. Celý čas sme hovorili o futbalovej vášni.

Odvtedy som navštívil päť ďalších derby zápasov, väčšinou zápasy vonku. Zakaždým špeciálny zážitok, ktorý nuda rozhodne nesprevádza. Tiež som sa pred pár rokmi pripojil k bosnianskym priaznivcom na ich zápase vonku s Belgickom. Starší muži z Manijaci a Hordy Zla (ultras FK Sarajevo, úhlavní rivali) stáli bratsky vedľa seba. Ak ide o pýchu Bosny, tam sa ich rivalita končí.

To najdôležitejšie, ukázali mi, čo pre nich futbal v Bosne znamená. Pre veľa z nich je futbal jediná vec, ktorú majú a radi sa s vami podelia o svoju vášeň. Spojenie s ich každodenným životom, ich kultúrou. Obaja FK Željezničar ako Manijaci sú verní svojej identite, pretože sú spoločensky veľmi aktívni. Vedia, aké dôležité je ukázať perspektívu do budúcnosti. Som nesmierne rád, že som to zažil a mohol som byť aspoň trochu toho súčasťou. Tu na západe sa kluby odcudzujú od svojich fanúšikov, pretože biznis je pre nich na prvom mieste, v Željo to tak nie je.

Moji priatelia v Sarajeve mi dali darček a prijali do svojej skupiny. Tak sa FK Željezničar stal aj mojím klubom.

#ThrowbackThursday this summer I visited the Sarajevo derby and I was part of the "Hell of Holy South" after scoring 1-0. Passionate scenes by Manijaci

Uverejnil používateľ De Twaalfde Man Štvrtok 22. septembra 2016

Foto a článok prevzaté z webu detwaalfdeman.net.


 

Pridaj komentár