BLOG FANÚŠIKA: Bayern Mníchov – Real Madrid

Pred niekoľkými týždňami nám fanúšik formou blogu opísal svoje zážitky zo zápasu anglickej Premier League medzi West Ham Utd. a Crystal Palace. Dnes vám prinášame jeho opis výjazdu na zápas Ligy majstrov medzi Bayernom Mníchov a Realom Madrid. Prajeme príjemné čítanie. 

Prešli dva mesiace od posledného tripu na West Ham. Futbalový adrenalín si ma našiel znova. Doslova našiel. Na pohrebe. Stojím nad hrobom kolegovho otca, zrazu trapas. Zvoní telefón. Zvučka Ligy Majstrov. Ľudia sa s nepochopením otáčajú smerom ku mne. Zvláštny pocit. Napadne ma, že aj ja by som chcel odchádzať z tohto sveta za pompéznych tónov Champions League. V rýchlosti vypínam zvuky. V sekunde som zazrel, že mi volá Jožo, kamarát z detstva. Ale nie ten, čo sme boli na West Ham v Londýne. Druhý. Jožo je tiež kamoš toho Joža a aj môj super kamarát.

Volá zase, vibruje mi to v nohaviciach. Zas volá aj keď som nedvihol. Niečo sa deje!? Zasa vibrovanie, tentokrát iné. Sms. Samozrejme, som zvedavý parchant, chcem si to prečítať. Nenápadne vyberám mobil, a čítam (opäť sprevádzaný pohľadmi okolostojacich): ,,Mám lístky na Bayern Mníchov – Real Madrid, chceš ísť? Ja idem na 200%.“
??????
Čo ti je*e? Čítam ešte raz. Na Bayern Mníchov – Real Madrid? Štvrťfinále Ligy Majstrov?? Lístky? Odkiaľ? To bude nejaký fake. Som vyrušený.

Chcem okamžite volať Jožovi. Začínam sa nenápadne obiehať v rade na kondolencie. Zvyšných kolegov nečakám, lúčim sa so slovami, že si musím rýchlo zavolať. Rodinný telefonát. Tentokrát pritakávajú s porozumením. Telefonát ako hrom. Vraj na Slovensku existuje oficiálny, slovenský Fanklub Realu Madrid. Sídli v Košiciach. La Peña Madridista de Eslovaquia, jeho názov. Dostali väčšie množstvo lístkov na ten zápas. Je to vážený fanklub. Vedia o nich aj v Reale. Jožo má kontakt na zástancu vyšších funkcií vo fanklube, M.M. iniciály, skvelý to chlapík, srdečne pozdravujem, sľúbil mu 4 lístky. Idem či nejdem? Dávam si dve hodky na rozmyslenie a potom – jasné, že idem! Na druhý deň posielam I.D. údaje. Už niet cesty späť. Potom peniaze na účet. A potom už len čakať. Čakám. Netrpezlivo.

Od Joža drankám číííselko na M.M.. Chcem sa presvedčiť. Nedostávam čííseelko, ale hubovú omáčku a recept na trpezlivosť. Týždeň pred odchodom konečne dostávam inštrukcie:  utorok o 22:00 autobusom do Mníchova. Budeme naberať fans po celom Slovensku. Bude to jízda. Nastáva deň D, autobus už čaká, z celého Slovenska sa zbiehajú fans Realu Madrid, väčšina v dresoch a so šálmi. Šály dostávame aj v autobuse, present od samotného Realu Madrid, s vyšitými iniciálami zajtrajšieho zápasu a celým názvom slovenského fanklubu.

A zábava sa môže začať. Stojíme takmer všade. Naberáme ďalších fans. Spievame na plné hrdlá. Všetky ľudovky, aké kto pozná. Náladička – uvoľnená. Tešíme sa. Zážitok na celý život. Liga Majstrov a dva momentálne tie najkvalitnejšie tímy, čo sa môžu stretnúť.

Posledné čo si pamätám, je ako hrám karty o drobné a vylievam na seba Jamesona. Pravdepodobne nechtiac. Pravdepodobne! Prebúdzame sa v Rakúsku. Začína sa trošku rozoberať správa o teroristickom útoku na autobus s hráčmi Dortmundu. Samozrejme tá správa tu bola aj večer, ale nikto nechcel kaziť náladu. Ráno tiež nevzbudzuje extra obavy z nášho ohrozenia. Maximálne tak z ohrozenia zápasu, či zdržaním na hranici s Nemeckom.

Zdržanie nebolo a my sa ako víchor dovalíme do Mníchova. O druhej poobede. Do autobusu vstupuje madridský delegát. Rozdáva nám identifikačné náramky a vstupenky. Všetci sa potom ku štadiónu máme dopraviť po vlastných. Vyrážame. Rovno na námestie Marienplatz. Začíname sa dolievať fajnovučkým Bavorským čapákom. Okolo nás sa začínajú zhlukovať skupinky Madridských fans, ultras a iných skupín. Vyťahujú vlajky, začínajú spievať, poskakovať, opatrne sa pridávame . Okamžite sú pri nás policajti a kamerujú nás. Nám to nevadí, aj my sa kamerujeme a aj ich. Po chvíli nás to omrzí. Ideme ďalej. Stále narážame na madridských, ale aj mníchovských fans. V pohode sa usmievajú alebo majú v rámci podpichovačiek, hecovačiek pár pripomienok. Všetko v priateľskom duchu.  Nemci chcú od nás dokonca kúpiť naše lístky do sektoru hostí. Za 5 násobnú cenu! Ani chvíľu neváhame a……. radšej rýchlo odchádzame. Po ceste vidíme menší náznak roztržky, keď jeden z madridských fans opakovane kričí po islamskej skupine fuck you terorist. V sekunde je tam policajné auto a policajt sofistikovane situáciu upokojuje dohovormi. Ideme sa dakam odpratať. Ja, Jožo, Janči a Slavo. Všetci štyria z jednej osady. Napadne nám, že jeden od nás sa pred rokom presťahoval do Mníchova. Takmer všade je wifi. Nachádzame ho na Fb píšeme mu. Píše, že jeho byt je 5 min. cestou metrom od nás. Po chvíľke váhania, ideme za Filipom a dobre robíme. Sedíme v byte, takmer v centre Mníchova a pijeme pred prestížnym zápasom LM domácu 52ku. Kto by to bol povedal. Život je prekrásny. Odbíja 18:00.  Lúčime sa s našim patriots kamošom a za hlasnejšej vravy až polokriku ideme na metro a smer Allianz arena. V metre sa nám stretnú pohľady s arabkou, s kočíkom. Ktovie či v tom kočíku naozaj tlačí dieťa. Niekto zahlási. Najprv smiech a potom divné ticho.

Podľa plnenia metra Mníchovských fans usudzujeme, že sa stále viac a viac blížime k Allianz aréne. Sme jediný štyria v dresoch a šáloch Realu Madrid. Opäť ma napadne hocičo, ale keď nám nikto nevenuje väčšiu pozornosť a ani náznak problému, bavíme sa v epicentre bavorov naďalej. Vystupujeme z metra. Húfy ľudí sa valia ako červené more. Všetci jedným smerom. Sem tam nejaký náznak pokriku. Nad hlavami helikoptéry. Miestami sa cítim ako keby sa zápas odohrával v čase vojnového konfliktu. V diaľke už pred nami sa začína do červena sfarbovať Allianz arena. Paráda. Neskutočné. Uvedomujem si, že doma takéto niečo nezažijem. Ani priateľské nálady medzi dvomi tábormi, ani tak nádherný štadión, ani toľko divákov a pravdepodobne ani štvrťfinále Ligy Majstrov.

Stretávame skupinku našich slovenských realmadristov, spoločne hľadáme autobus, ktorý by mal byť parknutý neďaleko štadióna. V celom širokom okolí štadióna je prísny zákaz predaja akéhokoľvek alkoholu. Hľadáme sektor hostí. Našli sme. Prísne bezpečnostné kontroly. Chlapík čo ma ide prehľadať si naťahuje gumené rukavice. Bojím sa nepríjemného sexuálneho zážitku. Nakoniec ma chvalabohu, len celého omakal. Anál vďakabohu vynechal. Ešte prehliadka na kovy a výbušniny. A sme vo vnútri. Jožo zapína facebook naživo (to tie všadeprítomné free wifi).

Ideme hore po schodoch a hore a stále hore. Kde nás posielajú. Stále stretávame aj mníchovských fanúšikov, sú v pohode. Podľa našej divnej reči, ktorá ich upúta, sa pravdepodobne pýtajú, odkiaľ sme. Kričíme Slovensko a Marekiaro Hamšík. Súhlasne ukazujú vztýčený palec, niečo ešte po nemecky kričia. Smejeme sa (nevieme z čoho) a snažíme sa dostať už konečne na naše sedadlá. Tesne pred vstupom do sektora ešte kontrola vstupeniek a na prekvapenia všetkých aj občianskych. Stoja tam, niečo ako vojaci, samopale v rukách. Už si pomaly a isto na to zvykáme. Je vojna. Futbalová. Najväčšia. Už chceme byť vo vnútri. Vidieť rozcvičku. Ronalda, Balea, Jamesa, Benzemu, Ramosa a ešte Jednokoho. Všetkých. Väčšinou prichádzam na štadión 5 minút pred začiatkom zápasu alebo 5 po. Teraz frflem, že nestíhame celú rozcvičku. Ešte krátka kontrola, od chlapca v rozlišovačke Real Madrid, či máme náramky a vchádzame na štadión.

Ouuuuuu my cock!!!

Obrovské, skoro už celé plné, tribúny. Pol hodky pred začiatkom. Cítim sa, asi ako keď verný fanúšik Harryho Pottera, je prvýkrát naživo na metlobale. Sledujeme Ronalda, ako si kope na bránku. Sen sa stáva skutočnosťou. Sme trošku vyššie ako bývame zvyknutí, ale výhľad máme perfektný. Nevadí to vôbec. Pivo, nealko sa dá kúpiť len po zakúpení karty a dobití kreditu. Kašleme nato. Vidíme tie rady pri občerstvení.

Toto, áno je ako u nás. Vojaci sú aj na záchodoch. Pri pisoároch. Bezpečnosť je bezpečnosť no. Vyvolávajú sa zostavy. Mníchovčania vyvolávajú okrem základnej zostavy aj náhradníkov a dokonca aj členov realizačného tímu. Tímy vychádzajú na trávnik. Sme v stave alfa. A zrazu to prišlo. Hymna Ligy Majstrov na plné pecky. Oproti nám výkvet toho najlepšieho. Celý futbalový život od decka mi prebieha pred očami. Ako som sa na dvore hral na Ligu majstrov, ako som to miliónkrát pozeral. Doma, vonku, s ocom, s frajerkou, sám, v bare, v práci, na svadbe, skoro všade. Všetky pamätné zápasy. A teraz to mám naživo.

Dočkal som sa. Čo sa to deje? Dojíma ma to. Slzy sa mi tlačia do očí. Určite to bude aj z toho chlastu a prebdenej noci, toto celkom nie som ja. No nejako som to chvalabohu ustál. Vreštíme ako zmyslov zbavení. Zápas sa začal. Bayern tlačí. Celý štadión hučí ako pri štartovaní lietadla z každou akciou. Madridčania okolo nás sa takisto nenechávajú zahanbiť a neúnavne povzbudzujú. Emotívne a s poriadnou dávkou hukotu sa prežíva každá akcia, či na jednej alebo druhej strane.

A zrazu sa deje niečo, čo by ma nenapadlo ani v najväčšom sne. Priamo k nám sa predierajú dvaja fanúšikovia. V dresoch Bayernu. Ukazujú, že majú lístky na tieto miesta presne ????wtf? Veď v kotli nikto nepozerá kde má sedieť. A ešte k tomu, čo fanúšik Bayernu chce v kotli hostí? A je ešte k tomu drzý. Ukazujeme im, nech zmiznú. Ach začína mi chýbať naše Slovensko. Nedajú sa odradiť. Idú za stewardom. Steward nás pekne prosí, aby jeden z nás odišiel, že naozaj sme na ich miestach. Poslúchame, nechceme problémy, patríme pod oficiálny fanklub Realu Madrid. Oj, ale keby sme boli doma, tak by sme im tak po slovensky…..

Sedíme a naďalej sledujeme zápas, no tentokrát nám spoločnosť v tesnej blízkosti robia dvaja blonďaví, pehatí fritzovia, ktorí neúnavne povzbudzujú svojich. Aby toho nebolo málo, gól Arturo Vidal. 1:0. Smejú sa nám pomaly do ksichtu. Nevadí. Aj zažiť gól Bayernu v Allianz aréne, stál zato. Aspoň človek zažije na chvíľku pocit zemetrasenia. Opäť ten pocit môžeme prežiť pri penalte Vidala, v nadstavenom čase prvého polčasu, no penaltu nepremieňa a my sa objímame a vysmievame fritzom vedľa nás.

Polčas!

Život je plný náhod, jedna sa mi stáva aj cez polčasovú prestávku. Stretávam, kolegovho strýka, ktorý žije 20 rokov v Mníchove, zoznámili sme sa na vianočnej akcii v Bratislave, pred časom, kde bol na dovolenke. A zrazu, aha ho priamo na štadióne medzi 75 tisíc divákmi. Ani ma nenapadlo, že by to mohlo byť a myslím, že aj opačne to tak platilo. Hovorí, že fandí Bayernu, no je ťažšie ísť na Bayern cez Bayern. Ľahšie sa mu cez známeho vybavil zájazd zo Slovenska, aj keď sedí v sektore hostí. Hovorí, že na semifinále si už teraz vybavuje sedenie pri Bavoroch, aj ked ho to bude stáť viac ako 700eur.

V zápätí góóóool, Cristiano Ronaldo. Nevidím ho dobre, nesedím sa svojom mieste vojako-policajt ma nechce pustiť bližšie. Neuveriteľné! Nesledujem stopercentne prvú minútu a hneď gól Cristiano Ronaldo. Aspoň skáčem s okolostojacimi, kolegovmu strýkovi podávam ruku so slovami: “Tak asi na to semifinále nestíhate.“ Predieram sa na svoje miesta. Fritzovia zaskočení, na lícach červení. Červeň v tvári sa im zdvojnásobí pri červenej karte Javiho Martinéza. Tešíme sa, atmosféra nás totálne vcucla. V hosťujúcom sektore to vrie. Ronaldo sa posúva na hrot. Keďže Benzema nepremenil štvrtú čistú gólovku. Ronaldo dáva nonverbálny  príkaz Zidanovi, nech ho strieda. Prichádza Morata.

Čakáme na gól a vrieskame ako zmyslov zbavení pri každej kontre Realu. Vlastne sa pomaly a isto hrá už len na jednu bránu. Bayern urputne bráni. Gól visí vo vzduchu. Chcem vidieť ako dá Ronaldo gól. Pri prvom som sa zakecal a nevidel ho dobre. Vlastne skoro vôbec. Ronaldo podobne ako Benzema, potrebuje viac šancí na gól.

10 minút pred koncom to príde. Center striedajúceho Asencia a Ronaldo polo-volejom do stredu brány, ale Neuer púšťa. Ďalšia erupcia emócii. Už nemám hlas. A dostávam tlaky do hlavy, aj z vrešťania aj zo suchôt, aj z výšky podo mnou, keďže pravidelne vyskakujem zo stoličky. Vlastne na konci už len stojíme. Ešte raz sa tešíme z gólu Ramosa, ani si nevšímame, že bol z ofsajdu. Koniec.

Zbehlo nám to ako 20 minút. Neskutočne rýchlo prebehol tento futbalový zážitok. Nechce sa nám ísť zo štadióna. Fotíme sa a chodíme po sektore. Niektorí hráči Realu sa idú poďakovať svojim fans. Teda nám. Sme na nich hrdí. Najdlhšie ďakuje kapitán Sergio Ramos. Ronaldo nám ani nezamával, rovno zdrhal do útrob, hneď po odpískaní konca. Chápeme to.

Bol ošetrovaný a nejaký blázon si v najvyššom stupni ochrany, dovolil vbehnúť na ihrisku a mieril rovno za Ronaldom. Vchádzame do útrob štadióna. Zábava ešte nekončí. Vidíme sa zgrupujúcich fanúšikov Realu, ako spievajú, skáču, vyvolávajú mená hráčov. A rôzne svoje rituály po vyhratom zápase. Nenechávame sa zahanbiť a pridávame sa k nim.

Cestou k autobusu si ešte niekoľko krát zakričíme najľahšie zapamätateľný pokrik, pre nás-Basta Real Vamos Final. A kocháme sa pohľadom na nádherne rozsvietenú Allianz arenu, ktorú dnes víťazoslávne dobyl Real Madrid. Nádherný futbalový večer za nami. Kde pôjdeme najbližšie dobyť futbalový chtíč?

Autor: Gustavo Poet
Foto: Jozef Humeník
Video: Martin Jendrol OFKHighlights
Kamera: Slavomir Zatkovic


Pridaj komentár