BLOG FANÚŠIKA: AC Miláno – SSC Neapol

Po blogu nášho fanúšika, ktorý navštívil zápas West Ham – Crystal Palace, nám prišlo do správ ďalšie „čítaníčko“, tentokrát fanúšik Ivan opísal svoj výlet na milánske San Siro a zápas domáceho AC proti Neapolu. Prajeme príjemné čítanie…

Celý život som sníval o veľkom zápase, ktorého by som chcel byť súčasťou.Tak som sa v decembri otca spýtal, či už konečne pôjdeme.
Vybrali sme si zápas AC MILÁNO – SSC NEAPOL, ktorý bol naplánovaný na 21.1.2017. Keďže Juraj Kucka je náš známy tak sme hneď kontaktovali jeho ocina ohľadom lístkov. Po dvoch telefonátoch sme mali lístky vybavené. Už len bolo treba čakať na ten deň, kedy tam pôjdeme.

V sobotu skoro ráno okolo 4:00 štartujeme z Považskej Bystrice smer Miláno. Cesta prakticky len po ďialnici trvala aj s prestávkami cca 11 hodín. Zápas bol naplánovaný na 20:45, čo bol výborny čas na takýto šláger! Po príchode do Milána prichádzame pred Jurov dom si prevziať lístky. Na prekvapenie sme dostali VIP lístky ktorého jedného cena bola 300€. Samozrejme keďže sme známi, tak sme to dostali omnoho lacnejšie ako je ich hodnota, za to patrí Jurovi a jeho ocinovi veľká vďaka, keďže chceli aby sme si to naplno užili.

A tak sme si z auta zobrali len podstatné veci a keďže od Jurovho domu je San Siro asi iba 5 minút peši, išli sme si sadnúť na pivko a nejaké to občerstvenie. Do zápasu ostávalo niečo cez 4 hodiny a už sa začali ukazovať prvé davy ľudí. Keď sme vstúpili do areálu San Sira, vyzeralo to ako u nás na Banických jarmokoch v Prievidzi. Samé stánky s občerstvením a suvenírmi za prekvapivo lacné ceny. Na prekvapenie v tých stánkoch so suvenírmi mali šály, mikiny a vlajky takmer všetkých taliankských klubov. Čo by zrejme u nás nebolo možné.

Všetky sektory plánovali otvoriť až 18:45, čo znamenalo prechádzanie sa ešte minimálne hodinu a pol okolo San Sira. Začal som si všímať aj príchody prvých fanúškov z Neapola, ktorí chodili veselo v šáloch, dresoch a správali sa akoby boli doma. Sektory sa konečne otvorili.

Prešli sme cez kontrolu, ktorá keby takto funguje na Slovensku, tak by tu boli celkom fajné pyroshow. Prešli rukami po pleciach po pás a to bolo všetko. Keď sme vchádzali na štadion, čakali nás dvere s červeným kobercom, ktoré viedli do VIP. Celkom luxus. Keď som zbadal tie tribúny s kapacitou 80 000 na sedenie, tak som neveril, že som vážne na San Sire. Hneď sme spravili nejaké tie fotečky. Do zápasu ostávalo hodina a 30 minút. V lístku sme mali aj občerstvenie. Keďže sme vôbec nevedeli, kde je ta sála s tým občerstvením, tak sme sa pýtali usporiadateľov, ale tí nám len hovorili, kam si máme isť sadnúť. Vôbec nás nechápali.

Tak sme si mysleli, že už sa asi nenajeme. Štadión sa začal napĺňať a ja som bol už taký hladný, že hlad ma donútil ísť ešte raz skúsiť šťastie, kým bol ešte čas. Nakoniec mi to vyšlo, kývol som octcovi a známemu, nech idú za mnou dole. No keď sme vstúpili do tej sály s občerstvením, tak sme pochopili čo to znamená v Miláne.
VIP lístok za 300€. Jedlo bolo fajné, ale skoro samé cestoviny, čo mne moc na chuť nejde, tak som si pochutnal na maličkostiach ako bola zelenina, pečivo a nejaké zákusky. Keď sme vyšli odtiaľ von, štadión už bol skoro plný a už som si začal uvedomovať, že príde za chvílu to, načo som sa tešil celý život.

CURVA SUD už bol naprataný a začali prvé chorále, z ktorých som mal husiu kožu. Aj sektor Neapolu bol fajne zaplnený, tak začali predzápasové prekričovačky, ktoré pochopí každy správny fanatik! Nástup hráčov bol fantastický. Za pozornosť stálo aj mohutné vypískanie neapolských hráčov. Zápas sa začal a hneď na úvod prišla prvá rana a Neapol sa po 6-tich minútách ujal vedenia. Po strelení gólu Neapola začalo naokolo nás vrieskať a oslavovať kvantum neapolských fanúškov.

Bol som normálne v šoku, koľko ich bolo pri nás. A o 3 minúty Neapol 0:2 a to už bolo šialenstvo. Mojím odhadom bolo na SAN SIRE asi 10 000 fanúškov Neapola, ktorí už veselo začali skandovať a skákať s pokrikom Forza Napoli. A domáci boli ticho. Potom prišlo zníženie, keď Kuco premenil nájazd na Reinu a to bolo niečo.
Všetci sme jasali, skákali od radosti no proste demencia, ako sa patrí. San Siro sa otriasalo v základoch a priznám sa, že takú atmosféru akú som zažil počas celého zápasu, som ešte nikdy predtým nezažil. Miláno bolo lepšie, ale nevyužilo tlak a už nevyrovnali. Ale aj tak celý zápas parádna atmosféra, ktorú asi nezažijem len tak skoro. Fanúšíkovia aj napriek nepriaznivému skóre robili skvelú atmosféru, za čo dávam palec hore. Vytlieskali domácich a fanúšikovia Neapola začali bujaré oslavy víťazstva, ako keby vyhrali titul.

Keď sme opustili štadión, tak vonku pred štadiónom to bola doslova SHOW neapolských fans. Spevy, tance, nadšenie. Domáci sa len pozerali a smutne odchádzali domov.
Čakal som aj nejaké strety, ale nič sa neudialo. Prekvapil ma nízky počet polície. Po opustení areálu sme sa rozhodli, že rovno ťaháme domov.

Bol to najkrajší futbalový zážitok v mojom živote, ktorý budem ešte rozhodne opakovať, ale už v kotli CURVA SUD! VIP bolo pekné ale už viac nie. Športu zdar a tribúnam zvlášť!!

FORZA MILAN!

Foto: Ultras Magazine facebook
01/02/2017

Pridaj komentár